Je to sviatosť, ktorou kňaz chorého pomaže posväteným olejom chorých na čele a rukách a modlí sa nad ním. Udeľuje osobitnú milosť Ducha Svätého — posilu, pokoj a odvahu, užšie spojenie s Kristovým utrpením, odpustenie hriechov (ak ich chorý nemohol vyznať vo spovedi) a niekedy aj uzdravenie tela, ak to slúži spáse.
Kľúčové je, že nejde o sviatosť „iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života“ (Katechizmus 1514). Vhodný čas nastáva už vtedy, keď veriaci pre chorobu alebo starobu začína byť v nebezpečenstve — netreba čakať na agóniu.



