mojafarnost.sk
mojafarnost.sk — Pomazanie chorých: úvodný obrázok zo sekcie sviatostí

sviatosť uzdravenia

Pomazanie chorých

Sviatosť posily pre vážne chorých a starších — nielen pre umierajúcich

Kedy zavolať kňazaAko prebiehaViatikum
Rímskokatolícka cirkevOverené 5. septembra 2026

Rímskokatolícka cirkev. Informácie v tejto sekcii sa týkajú latinského (rímskeho) obradu. V Gréckokatolíckej cirkvi sa niektoré sviatosti a obrady líšia — v takom prípade sa obráťte na svojho kňaza.

Pomazanie chorých je sviatosť uzdravenia a posily, ktorou Cirkev odovzdáva vážne chorých a starých ľudí trpiacemu a oslávenému Pánovi. Tento sprievodca vysvetľuje, kto môže sviatosť prijať, kedy zavolať kňaza, ako obrad prebieha a aké má účinky — a vyvracia rozšírený omyl, že ide len o „posledné pomazanie“ pre umierajúcich.

Obsah vychádza z Katechizmu Katolíckej cirkvi a Kódexu kánonického práva. Najdôležitejšie posolstvo: netreba čakať na poslednú chvíľu — sviatosť je pre vedomé posilnenie chorého.

V skratke

  1. Sviatosť je pre vážne chorých a starších — nielen pre umierajúcich; netreba čakať na poslednú chvíľu (KKC 1514; kán. 1004).
  2. Pri náhlom ohrození života volajte najprv 155 alebo 112, až potom farnosť alebo nemocničného kaplána.
  3. Vysluhuje ju iba kňaz alebo biskup pomazaním olejom chorých na čele a rukách; spája sa so spoveďou a svätým prijímaním.
  4. Možno ju prijať opakovane — pri novej vážnej chorobe alebo pri zhoršení stavu (kán. 1004 §2).
  5. Umierajúcim sa podáva viatikum — Eucharistia ako pokrm na cestu do večnosti (kán. 921).

význam

Čo je pomazanie chorých a aké má účinky

Je to sviatosť, ktorou kňaz chorého pomaže posväteným olejom chorých na čele a rukách a modlí sa nad ním. Udeľuje osobitnú milosť Ducha Svätého — posilu, pokoj a odvahu, užšie spojenie s Kristovým utrpením, odpustenie hriechov (ak ich chorý nemohol vyznať vo spovedi) a niekedy aj uzdravenie tela, ak to slúži spáse.

Kľúčové je, že nejde o sviatosť „iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života“ (KKC 1514). Vhodný čas nastáva už vtedy, keď veriaci pre chorobu alebo starobu začína byť v nebezpečenstve — netreba čakať na agóniu.

sprievodca krok za krokom

Pred, počas a po

  1. PredPred sviatosťou
  2. PočasPočas obradu
  3. PoÚčinky a sprevádzanie

1. fáza · pred

Pred sviatosťou — kedy zavolať kňaza

Kto môže prijať, kedy volať kňaza a ako pripraviť príchod.

Náhle ohrozenie života

Pri náhlom bezprostrednom ohrození života alebo zdravia volajte najprv záchrannú zdravotnú službu na čísle 155, prípadne jednotné tiesňové číslo 112. Hneď potom požiadajte blízkeho, aby kontaktoval farnosť alebo nemocničného kaplána — sviatosť nenahrádza neodkladnú zdravotnú pomoc.

Volať 155Volať 112

Pre koho je sviatosť a kedy zavolať kňaza

Právo a učenie Cirkvikán. 998–1007
Kto môže prijať pomazanie chorých
Pokrstený veriaci, ktorý dosiahol používanie rozumu a pre vážnu chorobu alebo starobu (ubúdanie síl) sa začína ocitať v nebezpečenstve (kán. 1004 § 1). Konkrétne: vážne chorí, ľudia pred ťažkou operáciou, starší ľudia pri výraznom ubúdaní síl, aj deti, ktoré už používajú rozum (spravidla od 7 rokov), ak vážne ochorejú.
Právo a učenie Cirkvikán. 1004 §1
Kedy zavolať kňaza
Včas — netreba čakať na poslednú chvíľu. Pri vážnej chorobe, pred ťažkou operáciou, u starších pri ubúdaní síl a pri zhoršení stavu kontaktujte farnosť alebo nemocničného kaplána. Pri náhlom ohrození života platí postup z upozornenia vyššie: najprv 155 alebo 112, potom kňaz.
Právo a učenie CirkviKKC 1514
Možno sviatosť opakovať?
Áno. Ak chorý po prijatí ozdravie, môže ju opäť prijať pri ďalšej vážnej chorobe; opakovať ju možno aj počas tej istej choroby, ak sa stav zhorší. Nebojte sa zavolať kňaza opakovane.
Právo a učenie Cirkvikán. 1004 §2
Spoločné pomazanie chorých vo farnosti
Sviatosť sa neudeľuje len pri lôžku. Podľa predpisov diecézneho biskupa ju možno sláviť aj spoločne pre viacerých chorých a starších naraz — často pri svätej omši v kostole, napríklad okolo Svetového dňa chorých (11. februára) — pre tých, ktorí sú na ňu vhodne pripravení (kán. 1002). Sledujte oznamy svojej farnosti.
Právo a učenie Cirkvikán. 1002
Kto sa má postarať, aby chorý sviatosť prijal
Postarať sa, aby chorý prijal sviatosť v pravom čase, je povinnosťou duchovných pastierov aj príbuzných chorého (kán. 1001). Sviatosť vysluhuje predovšetkým farár alebo kňaz poverený duchovnou starostlivosťou (napríklad nemocničný kaplán); z rozumnej príčiny ju môže udeliť ktorýkoľvek iný kňaz (kán. 1003 § 2).
Právo a učenie Cirkvikán. 1001; 1003 § 2

Nie je to „posledné pomazanie“

Najčastejší a najbolestivejší omyl je predstava, že ide o sviatosť len pre umierajúcich a že privolanie kňaza je znamením blízkej smrti. Nie je to tak — pomazanie nie je znamením blízkej smrti ani jej „privolaním“, ale prosbou o Božiu posilu, pokoj a uzdravenie. Odkladanie zo strachu oberá chorého o vedomé, posilňujúce prijatie milosti.

Právo a učenie CirkviKKC 1514

Ako pripraviť príchod kňaza

Miestna praxprax farností

Kontaktujte farnosť alebo nemocničného kaplána a stručne vysvetlite stav chorého i miesto, kde sa nachádza. Návštevu doma či v nemocnici dohodnite podľa miestnych možností. Pokojné miesto a prítomnosť blízkych podľa želania chorého sú vhodné; stolík, kríž, sviece či svätená voda sú rozšírené miestne zvyky, nie podmienka sviatosti.

2. fáza · počas

Počas obradu — ako prebieha

Priebeh slávenia a spojenie so spoveďou a prijímaním.

Ako prebieha pomazanie chorých

Právo a učenie CirkviKKC 1517–1519; Obrad pomazania chorých

  1. Sviatosť zmierenia

    Ak sa chorý chce a môže vyspovedať, kňaz mu pred pomazaním vyslúži sviatosť zmierenia; vtedy je vhodné, aby ostatní na chvíľu vyšli z miestnosti. Inak nasleduje spoločný úkon kajúcnosti.

  2. Vkladanie rúk a modlitba

    Kňaz mlčky vloží ruky na chorého a modlí sa nad ním vo viere Cirkvi, aby vyprosil silu a milosť Ducha Svätého.

  3. Pomazanie olejom chorých

    Kňaz pomaže chorého posväteným olejom chorých na čele a na rukách so slovami: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen.“

  4. Sväté prijímanie

    Ak je to možné, chorý prijme aj Eucharistiu; pri umierajúcom má podobu viatika — pokrmu na poslednú cestu.

Spojenie so spoveďou a prijímaním

Právo a učenie Cirkvikán. 1003

Pomazanie chorých sa vhodne spája so sviatosťou zmierenia a so svätým prijímaním. Ak sa chorý nemôže vyspovedať (napríklad pre svoj stav), samotné pomazanie mu odpúšťa hriechy. Vysluhovateľom sviatosti je vždy iba kňaz alebo biskup (kán. 1003 § 1) — nemôže ju udeliť diakon ani laik a nedá sa udeliť na diaľku.

3. fáza · po

Účinky a sprevádzanie

Čo sviatosť prináša a čo je viatikum.

Účinky sviatosti

Právo a učenie CirkviKKC 1520–1523

Pomazanie chorých dáva posilu, pokoj a odvahu na kresťanské znášanie choroby alebo staroby a obnovuje dôveru v Boha proti malomyseľnosti a úzkosti. Spája utrpenie chorého s Kristovým utrpením, a tak mu dáva nový zmysel; prináša odpustenie hriechov a pripravuje na prechod do večného života. Niekedy nastane aj telesné uzdravenie — ak to slúži spáse duše. Uzdravenie však nie je zaručené ani hlavným cieľom; prvotným darom je duchovná posila.

Viatikum — pokrm na poslednú cestu

Viatikum je Eucharistia podávaná človeku v nebezpečenstve smrti ako „pokrm na cestu“ do večnosti (KKC 1524). Veriaci v nebezpečenstve smrti z akejkoľvek príčiny majú byť posilnení viatikom; odporúča sa prijať ho aj vtedy, ak už v ten deň boli na svätom prijímaní, a kým nebezpečenstvo trvá, prijímať opakovane v rozličné dni (kán. 921).

Viatikum sa nemá odkladať — chorý ho má prijať, kým je pri plnom vedomí (kán. 922). Priniesť ho môže okrem kňaza aj diakon alebo iný vysluhovateľ svätého prijímania (kán. 911 § 2); pomazanie chorých však udeľuje iba kňaz. V pastorácii umierajúcich má viatikum osobitné miesto spolu so sviatosťou zmierenia, ak je možná, a s pomazaním chorých.

Právo a učenie Cirkvikán. 921–922, 911; KKC 1524

téma

Časté omyly o pomazaní chorých

  • Mýtus

    Pomazanie chorých je „posledné pomazanie“ len pre umierajúcich.

    Skutočnosť

    Katechizmus výslovne hovorí, že sviatosť nie je iba pre tých, ktorí sú v posledných chvíľach života. Je to sviatosť uzdravenia a posily pre vážne chorých a starších; netreba čakať na agóniu.

  • Mýtus

    Keď zavolám kňaza, privolám tým smrť.

    Skutočnosť

    Pomazanie nie je znamením blízkej smrti ani jej „privolaním“. Je to prosba o Božiu posilu, pokoj, odpustenie a niekedy aj telesné uzdravenie.

  • Mýtus

    Sviatosť možno prijať len raz za život.

    Skutočnosť

    Možno ju opakovať — pri novej vážnej chorobe alebo ak sa stav počas tej istej choroby zhorší.

  • Mýtus

    Pomazanie môže vyslúžiť aj diakon alebo laik, prípadne na diaľku.

    Skutočnosť

    Sviatosť platne vysluhuje iba biskup alebo kňaz a vyžaduje fyzické pomazanie chorého posväteným olejom — nedá sa udeliť na diaľku.

  • Mýtus

    Pomazanie vždy znamená telesné uzdravenie.

    Skutočnosť

    Telesné uzdravenie môže nastať, ak to slúži spáse duše, no nie je zaručené ani hlavným cieľom. Prvotným darom je duchovná posila, pokoj a odpustenie hriechov.

téma

Citlivé situácie

Sviatosti sú pre živých; pri umierajúcich a ich blízkych je namieste láskavosť, nie pocity viny.

Čo ak chorý už zomrel, kým kňaz prišiel
Sviatosti sú pre živých — človeku, ktorý s istotou zomrel, sa pomazanie neudeľuje; kňaz sa však pri ňom pomodlí za zosnulého i za pozostalých (obrad má na to osobitné modlitby). V pochybnosti, či človek ešte žije, sa sviatosť udelí (kán. 1005) — kňaz použije podmienečnú formu obradu. Práve preto je dobré zavolať kňaza včas.
Právo a učenie Cirkvikán. 1005
Privolali sme kňaza „neskoro“
Netreba prepadať pocitom viny. Boh je milosrdný a pozná srdce každého. Dôležité je zveriť zosnulého do Božích rúk a modliť sa zaňho.
Pastoračná radapastoračná rada
Komu sa pomazanie neudeľuje
Sviatosť predpokladá, že chorý o ňu aspoň implicitne požiadal, kým bol pri vedomí (kán. 1006); neudeľuje sa tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavnom ťažkom hriechu (kán. 1007). V každej pochybnosti — či chorý ešte žije, či dosiahol používanie rozumu alebo či je nebezpečne chorý — sa však sviatosť udelí (kán. 1005). Konkrétnu situáciu preberte dôverne s kňazom; Cirkev hľadá cestu k zmiereniu, nie dôvod na odmietnutie.
Právo a učenie Cirkvikán. 1005–1007

často kladené otázky

Časté otázky — pomazanie chorých

Je pomazanie chorých to isté ako posledné pomazanie?

Nie. Katechizmus výslovne hovorí, že sviatosť nie je iba pre tých, ktorí sú v posledných chvíľach života. Je to sviatosť uzdravenia a posily pre vážne chorých a starších — vhodný čas nastáva už pri začínajúcom nebezpečenstve, netreba čakať na agóniu.

Kedy treba zavolať kňaza k chorému?

Včas — pri vážnej chorobe, pred ťažkou operáciou, u starších pri ubúdaní síl a pri zhoršení stavu. Kontaktujte farský úrad alebo nemocničného kaplána. Pri náhlom bezprostrednom ohrození života alebo zdravia volajte najprv záchrannú zdravotnú službu na 155, prípadne jednotné tiesňové číslo 112; potom podľa možností kontaktujte kňaza.

Možno pomazanie chorých prijať viackrát?

Áno. Ak chorý po prijatí ozdravie, môže ju opäť prijať pri ďalšej vážnej chorobe; opakovať ju možno aj počas tej istej choroby, ak sa stav zhorší.

Kto môže vysluhovať pomazanie chorých?

Iba biskup alebo kňaz — „každý kňaz a jedine kňaz“ (kán. 1003 § 1). Diakon ani laik ju vysluhovať nemôžu a nedá sa udeliť na diaľku.

Odpúšťa pomazanie chorých hriechy?

Áno. Ak sa chorý nemohol vyspovedať, samotné pomazanie mu odpúšťa hriechy. Preto sa sviatosť zvyčajne spája so spoveďou, ak je jej chorý schopný.

Čo je viatikum a kedy sa podáva?

Viatikum je Eucharistia podávaná človeku v nebezpečenstve smrti ako „pokrm na cestu“ do večnosti (kán. 921; KKC 1524). Nemá sa odkladať — chorý ho má prijať, kým je pri plnom vedomí (kán. 922); priniesť ho môže okrem kňaza aj diakon alebo iný vysluhovateľ svätého prijímania (kán. 911 § 2). V pastorácii umierajúcich má osobitné miesto spolu so sviatosťou zmierenia, ak je možná, a s pomazaním chorých.

Treba sa báť, že privolaním kňaza chorému ublížime?

Nie. Pomazanie nie je „privolaním smrti“, ale prosbou o Božiu posilu, pokoj a uzdravenie. Prvým darom sviatosti je posila, pokoj a odvaha na kresťanské znášanie choroby (KKC 1520); telesné zlepšenie Boh dáva vtedy, ak to slúži spáse duše. Odkladanie zo strachu chorého oberá o vedomé prijatie milosti.

Môže sviatosť prijať človek v bezvedomí?

Áno, ak o ňu chorý aspoň implicitne požiadal v čase, keď bol pri vedomí a mohol sa rozhodovať (kán. 1006). V pochybnosti, či chorý ešte žije, dosiahol používanie rozumu alebo je nebezpečne chorý, sa sviatosť udelí (kán. 1005). Preto je dobré nečakať, kým chorý stratí vedomie.

ďalší krok

Začnite vo svojej farnosti

Konkrétne termíny, úradné hodiny, priebeh prípravy a miestne zvyky vám upresnia priamo vo vašej farnosti. Nájdite ju a získajte kontakt na farský úrad.

Nájsť svoju farnosť

Súvisiace témy

Svätá spoveď

pramene

Zdroje a pramene

Vecný obsah overený 5. septembra 2026

Skupina odkazu rozlišuje záväzné právo Cirkvi, slovenské pravidlá, miestnu prax a bezpečnostné zdroje.

Štítky pri pravidlách v texte

Právo a učenie Cirkvi
záväzné pre celú Cirkev (Kódex kánonického práva, Katechizmus, Svätá stolica)
Slovensko · KBS
pravidlo Konferencie biskupov Slovenska alebo diecézy
Miestna prax
bežná prax farností, môže sa líšiť
Pastoračná rada
pastoračné odporúčanie, nie predpis

Právo a učenie Cirkvi

Kódex kánonického práva, Katechizmus, dokumenty Svätej stolice

Slovensko — KBS a diecézy

rozhodnutia a usmernenia Konferencie biskupov Slovenska, diecézne smernice

Miestna prax — príklady farností

ilustrácia bežnej praxe; vo vašej farnosti sa môže líšiť

Zdravie a bezpečnosť

oficiálne štátne zdroje

Tento sprievodca má informačný charakter a vychádza z Katechizmu Katolíckej cirkvi a Kódexu kánonického práva. Konkrétny postup pri chorom či umierajúcom vždy dohodnete s kňazom svojej farnosti alebo s nemocničným kaplánom.