Manželstvo je zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú spoločenstvo celého života zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Medzi pokrstenými ho Kristus povýšil na sviatosť. Jeho podstatnými vlastnosťami sú jednota a nerozlučiteľnosť: platné a zavŕšené sviatostné manželstvo nemôže rozviazať nijaká ľudská moc ani nijaká príčina okrem smrti.
Manželstvo vzniká slobodným manželským súhlasom oboch (kán. 1057) — ten je jadrom celej sviatosti. Katolík je viazaný kánonickou formou, teda uzavretím manželstva pred oprávneným asistentom (kňazom alebo diakonom) a dvoma svedkami (kán. 1108, 1117). Výnimky sú úzko vymedzené: dišpenz od kánonickej formy môže miestny ordinár udeliť len pri manželstve s nekatolíkom (kán. 1127 § 2) a mimoriadna forma platí len vtedy, keď asistent nie je dostupný (kán. 1116). Iba civilný sobáš dvoch katolíkov preto Cirkev nepovažuje za platné manželstvo; takúto situáciu treba riešiť vo farnosti.
Pri sobáši dvoch pokrstených v latinskej cirkvi si sviatosť navzájom vysluhujú samotní snúbenci tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. Kňaz alebo diakon oprávnene prítomný pri sobáši ich súhlas v mene Cirkvi prijíma a udeľuje požehnanie (KKC 1623; kán. 1108).

