sviatosť birmovania
Dovŕšenie krstu a dar Ducha Svätého
Rímskokatolícka cirkev. Informácie v tejto sekcii sa týkajú latinského (rímskeho) obradu. V Gréckokatolíckej cirkvi sa niektoré sviatosti a obrady líšia — v takom prípade sa obráťte na svojho kňaza.
Birmovanie (birmovka) je jedna z troch sviatostí uvedenia do kresťanského života — spolu s krstom a Eucharistiou. Tento sprievodca vysvetľuje, čo birmovanie znamená, v akom veku sa udeľuje, ako prebieha príprava aj samotný obrad a kto môže byť birmovným rodičom.
Sprievodca sa týka latinského obradu na Slovensku. Vek birmovania, dĺžku prípravy a konkrétne termíny určuje záväzná norma a jej miestne uplatnenie v diecéze a farnosti — tie vám potvrdí vaša farnosť.
V skratke
význam
Birmovanie dovršuje krstnú milosť. Birmovancovi sa osobitným spôsobom dáva Duch Svätý so svojimi darmi. Birmovanec sa hlbšie zakorení v Božom synovstve, pevnejšie sa spojí s Cirkvou a dostáva silu vyznávať a brániť vieru slovom i skutkom ako Kristov svedok. Samotné slovo „birmovať“ pochádza z latinského confirmare — posilniť, potvrdiť.
Tak ako krst, aj birmovanie vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, preto sa prijíma iba raz a nemožno ho opakovať, zrušiť ani „prerobiť“.
sprievodca krok za krokom
1. fáza · pred
Vek, prihlásenie, príprava a kto môže byť birmovným rodičom.
Konferencia biskupov Slovenska rozhodla, že birmovanie sa na Slovensku udeľuje od 7. ročníka základnej školy po dosiahnutí 13 rokov. Konkrétny termín a miestne usporiadanie prípravy oznámi diecéza alebo farnosť. Dospelý, ktorý birmovanie ešte neprijal, ho môže — a podľa Cirkvi aj má — prijať aj neskôr po primeranej príprave (kán. 889–890; KKC 1306).
Odporúčaným prvým kontaktom je vlastná farnosť podľa miesta bydliska — osobne na farskom úrade alebo cez prihlášku, ktorú farnosť zverejní. Ak sa má príprava alebo birmovanie konať inde, vopred zosúlaďte postup s vlastnou aj prijímajúcou farnosťou.
Čo si zvyčajne pripraviť
Presné požiadavky oznamuje farnosť — overte si ich pri prihlásení.
Odškrtnuté položky sa ukladajú iba vo vašom prehliadači.
Miestna praxprax farnostíSpoločné podmienky
V čom sa líšia
Príprava a spoveď
Birmovaniu predchádza príprava (katechézy). Diecézne a farské programy sa líšia dĺžkou, počtom stretnutí aj podmienkami; niektoré diecézy stanovujú celoročnú bezprostrednú prípravu. Pred samotnou birmovkou sa birmovanec pripraví aj sviatosťou zmierenia, aby sviatosť prijal hodne v stave milosti.
Koľko sa platí za birmovku
Sviatosti sa nepredávajú. Vysluhovateľ môže pri sviatosti žiadať iba milodar určený kompetentnou cirkevnou autoritou; chudoba nesmie byť dôvodom na odmietnutie sviatosti (kán. 848). Konkrétnu miestnu úpravu si overte vo farnosti. Dar od birmovného rodiča či príbuzných je rodinný zvyk, nie cirkevná podmienka.
2. fáza · počas
Priebeh obradu a kto sviatosť vysluhuje.
Birmovanie sa spravidla udeľuje počas svätej omše. Slávi ho biskup alebo kňaz s potrebnou fakultou.
Obnova krstných sľubov
Po homílii birmovanci verejne obnovia svoje krstné sľuby a vyznajú vieru.
Vystretie rúk a vzývanie Ducha
Vysluhovateľ vystrie ruky nad všetkých birmovancov a modlí sa, aby na nich zostúpil Duch Svätý so svojimi darmi.
Pristúpenie s birmovným rodičom
Birmovanec pristúpi k vysluhovateľovi. Birmovný rodič mu položí pravú ruku na plece a povie vysluhovateľovi jeho meno (alebo ho povie sám birmovanec) — tak to určuje Obrad birmovania. Praktické podrobnosti (poradie, cesta k oltáru) upresní farnosť.
Pomazanie krizmou
Vysluhovateľ pomaže birmovancovi čelo posvätnou krizmou v tvare kríža so slovami: „(meno), prijmi znak Daru Ducha Svätého.“ Birmovanec odpovie „Amen“. Toto je podstatný úkon sviatosti.
Pozdrav pokoja a záver
Vysluhovateľ povie „Pokoj s tebou“ a birmovanec odpovie „I s duchom tvojím“. Birmovanie sa zapíše do knihy birmovaných a farár ho oznámi farnosti krstu, aby sa zaznačilo aj v krstnej matrike (kán. 895).
Riadnym vysluhovateľom birmovania je biskup. Kňaz môže birmovať platne, ak má fakultu danú všeobecným právom alebo osobitným udelením príslušnej autority. Všeobecné právo ju dáva kňazovi, ktorý z moci svojho úradu alebo z poverenia diecézneho biskupa krstí človeka, ktorý už dosiahol používanie rozumu, alebo prijíma pokrsteného do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi (voči tejto osobe), a každému kňazovi voči človeku v nebezpečenstve smrti (kán. 882–883). Znakom sviatosti je pomazanie posvätnou krizmou spojené s vkladaním rúk.
3. fáza · po
Neopakovateľnosť, poslanie svedčiť o viere a vzťah k sobášu.
Birmovanie, tak ako krst, vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, preto sa neopakuje. Birmovanec je posilnený, aby žil z viery, slovom i skutkom ju ako Kristov svedok šíril a bránil a aktívne sa zapájal do života Cirkvi (KKC 1303).
Birmovka a cirkevný sobáš
Birmovanie nie je podmienkou platnosti cirkevného sobáša ani manželskou prekážkou — sobáš je platný aj bez neho. Kódex však katolíkom, ktorí ešte neboli pobirmovaní, ukladá prijať birmovanie pred sobášom, ak je to možné bez veľkej ťažkosti (kán. 1065 § 1). Ide o povinnosť dovolenosti, nie o prekážku.
dary Ducha Svätého
Birmovanie prehlbuje sedem darov Ducha Svätého, ktoré pomáhajú žiť z viery (zoznam podľa KKC 1831; stručné vysvetlenia sú katechetickým výkladom).
birmovné meno
Mnohé farnosti pri birmovaní zachovávajú zvyk vybrať si patróna — svätca alebo blahoslaveného, ktorého chce birmovanec nasledovať. Cirkevné právo však neurčuje samostatnú podmienku platnosti sviatosti nazývanú „birmovné meno“. Ak ho farnosť pri príprave žiada, treba sa riadiť jej pokynmi.
Pri výbere patróna sa odporúča poznať jeho život a vybrať si ho pre svedectvo viery, nie iba pre zvuk mena. Pravidlá zápisu mena a jeho tvaru sú vecou miestneho programu; farnosť rozhodne aj o vhodnosti konkrétneho návrhu.
Musí byť birmovné meno iné ako krstné?
Ak farnosť používa meno patróna, môže prijať aj krstného patróna alebo odporučiť iného svätca. Ide o miestny pastoračný zvyk, nie o podmienku platnosti sviatosti.
dospelí
Birmovanie môže — a má — prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný (kán. 889–890), aj dospelý, ktorý ho z rôznych dôvodov neprijal v mladosti, napríklad pred sobášom. Už pokrstený katolík prejde primeranou prípravou a pobirmuje ho biskup alebo kňaz s potrebnou fakultou; všetko sa dohodne vo farnosti.
Dospelý, ktorý ešte nie je pokrstený, sa pripravuje v katechumenáte a prijíma krst, birmovanie aj Eucharistiu spolu — zvyčajne na Veľkonočnú vigíliu. Vek nie je prekážkou.
Kto bol pokrstený v inej kresťanskej cirkvi a chce sa stať katolíkom, nehlási sa na bežnú birmovku: kňaz ho po príprave prijme do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi a pri tom mu udelí aj birmovanie (kán. 883, bod 2). Pravoslávni kresťania už birmovanie (myropomazanie) prijali pri krste, preto sa im znova neudeľuje. To isté platí pre gréckokatolíkov — sú katolíci, na latinskú birmovku sa nehlásia a birmovným rodičom byť môžu (KKC 1290, 1318).
Právo a učenie Cirkvikán. 883, 889–890; KKC 1290, 1306, 1318téma
Mýtus
Birmovka je len spoločenská slávnosť — „rozlúčka s detstvom“.
Skutočnosť
Birmovanie je sviatosť — dovŕšenie krstu, pri ktorom birmovanec osobitne prijíma Ducha Svätého a stáva sa zrelším Kristovým svedkom.
Mýtus
Bez birmovky sa nedá sobášiť v kostole.
Skutočnosť
Birmovanie nie je podmienkou platnosti sobáša. Kódex však ukladá prijať ho pred sobášom, ak je to možné bez veľkej ťažkosti (kán. 1065).
Mýtus
Birmovný rodič musí byť iná osoba ako krstný rodič.
Skutočnosť
Naopak — Cirkev odporúča, aby ním bol ten istý človek, ktorý bol krstným rodičom, aby vynikla jednota oboch sviatostí.
Mýtus
Dievča si nemôže vybrať mužského svätca za patróna.
Skutočnosť
Cirkevné právo nič také nezakazuje — birmovné meno nie je kánonická podmienka a patrónom môže byť ktorýkoľvek svätec či blahoslavený bez ohľadu na pohlavie birmovanca. Ak má farnosť vlastné pravidlá zápisu mena, riaďte sa nimi.
Mýtus
Birmovku si môžem zopakovať alebo „obnoviť“.
Skutočnosť
Birmovanie sa udeľuje iba raz — vtláča nezmazateľný duchovný znak, preto sa nedá opakovať.
Mýtus
Birmovať môže ktorýkoľvek kňaz.
Skutočnosť
Riadnym vysluhovateľom je biskup. Kňaz birmuje iba s fakultou danou všeobecným právom alebo osobitným udelením; zo zákona ju má kňaz, ktorý z úradu alebo z poverenia biskupa krstí človeka po dosiahnutí používania rozumu alebo prijíma pokrsteného do plného spoločenstva, a každý kňaz v nebezpečenstve smrti (kán. 882–883).
téma
Tieto situácie opisujeme vecne a bez odsudzovania — konkrétny prípad vždy posúdi kňaz vo farnosti.
často kladené otázky
Konferencia biskupov Slovenska rozhodla, že birmovanie sa na Slovensku udeľuje od 7. ročníka základnej školy po dosiahnutí 13 rokov. Konkrétny termín a miestne usporiadanie prípravy oznámi diecéza alebo farnosť. Dospelý, ktorý ešte nebol pobirmovaný, ho môže — a má — prijať aj neskôr po primeranej príprave (kán. 889–890).
Birmovný rodič má spravidla zavŕšený 16. rok, je katolík, ktorý už prijal birmovanie a Eucharistiu, vedie život primeraný viere a úlohe, nie je postihnutý zákonne uloženým alebo vyhláseným cirkevným trestom ani nie je otcom či matkou birmovanca (kán. 893 § 1; 874 § 1). Diecézny biskup môže stanoviť iný vek a farár alebo vysluhovateľ môže z oprávneného dôvodu pripustiť výnimku z veku. Birmovný rodič je jeden; konkrétnu spôsobilosť posúdi farár.
Áno. Birmovný rodič musí byť katolík, ktorý už sám prijal birmovanie a Eucharistiu. Nepobirmovaný človek nemôže byť birmovným ani krstným rodičom.
Áno, Cirkev to dokonca odporúča (kán. 893 § 2), aby lepšie vynikla jednota krstu a birmovania. Nie je to však povinné — birmovným rodičom môže byť aj iná vhodná osoba.
Rozhoduje konkrétny kánonický stav a to, či človek vedie život primeraný viere a prijímanej úlohe. Slobodný praktizujúci katolík alebo rozvedený, ktorý žije sám, túto podmienku spravidla spĺňa. Pri spolužití bez sobáša, iba civilnom sobáši alebo civilnom znovuzosobášení treba najprv preveriť kánonický stav; ak ide o zväzok, ktorý Cirkev neuznáva ako platné manželstvo, podmienka splnená nie je. Konkrétny prípad posúdi farár.
Mnohé farnosti zachovávajú zvyk zvoliť si patróna — svätca alebo blahoslaveného. Nejde o samostatnú kánonickú podmienku platnosti birmovania; ak ho farnosť pri príprave vyžaduje, riaďte sa jej pravidlami a vyberte si patróna, ktorého život poznáte.
Jeden — kánonické právo hovorí pri birmovaní o jednom birmovnom rodičovi (kán. 892) a s dvoma nepočíta. Cirkev odporúča, aby ním bola tá istá osoba ako krstný rodič. Ak sa vhodný birmovný rodič nenájde, birmovanie možno udeliť aj bez neho.
Nie. Birmovanie, tak ako krst, vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, preto sa udeľuje iba raz a nemožno ho opakovať, zrušiť ani „prerobiť“.
Nie. Birmovanie nie je podmienkou platnosti cirkevného sobáša ani manželskou prekážkou — sobáš je platný aj bez neho. Kódex však katolíkom ukladá prijať ho pred sobášom, ak je to možné bez veľkej ťažkosti (kán. 1065 § 1).
Odporúčaným prvým kontaktom je vlastná farnosť podľa miesta bydliska. Kontaktujte farský úrad, zistite termín otvorenia prípravy a vyplňte prihlášku. Ak ste boli pokrstení inde, farnosť môže žiadať krstný list. Ak sa má príprava alebo birmovanie konať mimo vlastnej farnosti, vopred zosúlaďte postup s oboma farnosťami.
ďalší krok
Konkrétne termíny, úradné hodiny, priebeh prípravy a miestne zvyky vám upresnia priamo vo vašej farnosti. Nájdite ju a získajte kontakt na farský úrad.
pramene
Skupina odkazu rozlišuje záväzné právo Cirkvi, slovenské pravidlá, miestnu prax a bezpečnostné zdroje.
Štítky pri pravidlách v texte
Právo a učenie Cirkvi
Kódex kánonického práva, Katechizmus, dokumenty Svätej stolice
Slovensko — KBS a diecézy
rozhodnutia a usmernenia Konferencie biskupov Slovenska, diecézne smernice
Tento sprievodca má informačný charakter a vychádza z Kódexu kánonického práva a Katechizmu Katolíckej cirkvi. Vek birmovania, dĺžku prípravy, termíny a posúdenie spôsobilosti birmovného rodiča vždy potvrdí vaša farnosť.